Neoficiálny web o slovenskom seriáli Panelák

„Mohla som hrať Júliu. Ale cestou do režisérovej spálne ma vždy niekto predbehol.“ Jana Nitschneiderová má rovnako ako jej manžel 62 rokov. Je to bývala členka zboru v divadle. Nikdy neboli naplnené je herecké ambície a na divadelných doskách, v televízii či vo filme vždy účinkovala iba v komparze – maximálne v epizódnej postave s jednou vetou. Napriek tomu sa tvári a správa ako diva slovenského herectva – nič jej viac nepolichotí ako keď si niekto spomenie na jej štek v nejakej inscenácii a pochváli jej nedocenený talent. Pani Jana bola za mlada nádherná žena s krásnou tvárou a postavou a dodnes je to na nej vidno Tým vzdelaným a inteligentným v ich vzťahu je manžel. Pani Jana síce rada číta, ale je presným opakom svojho manžela. Danielle Steelová a RODOKAPSy sú jej obľúbená literatúra a taký Harry Potter už je pre ňu náročný. Číta bulvár a sleduje telenovely. Vo svojej podstate nie je zlá žena ale trauma z toho, že sa nikdy nenaplnili jej herecké ambície ju posúva do roviny večne kritizujúcej dámy, pre ktorú žiaden ženský herecký výkon nie je dosť dobrý a žiadna herečka jej nesiaha ani po päty. Na svoj neúspech vždy hľadá nejaké dôvody, ktoré sú mimo nej. Medzi jej najpopulárnejšie teórie jej neúspechu patria tieto: - mala zlých pedagógov, o čom svedčí aj fakt že nikto z jej ročníka sa ako herec neuchytil - nikdy nemala vzťah so žiadnym režisérom a tak nemala šancu dostať sa na obrazovku - odmietala postavy, ktoré boli poplatné režimu a za to ju režim vytrestal Je to mierna cholerička, ktorú dokážu vytočiť maličkosti v správaní sa manžela. Akonáhle sa život len trošku odkloní od zaužívaných zvyklostí, tak má migrénu. Vie byť cynická, ironická, je dosť často namrzená a má svoje nálady, ktorým nikto nerozumie - nevie sa hádať inteligentne a vždy skĺzne do irónie a urážlivých poznámok. Vie byť veľmi necitlivá najmä k svojmu manželovi, ktorý to všetko prehĺta. Výrazne pozitívny vzťah a úprimný má iba k dvojičkám Bajzovým. Často k nej chodia, lebo im dáva sladkosti a niekedy aj peniaze. Učí ich neslušné básničky a pesničky z kabaretu. Ich rodičom tvrdí, že ich učí hrať na klavíri – čo je niekedy tak trochu pravda. Okrem iného ich učí hlavne to ako sa správať k dámam ale keď sa vyserú psychologičke Ivane pred dvere do novín a tie potom podpália, tak má z toho obrovskú radosť, lebo Ivana pre ňu dáma rozhodne nie je. Udržiava sa vo forme. Výrazne sa líči a oblieka sa ako sa na pani herečku patrí. Síce staromódne ale draho. Okrem toho sa výrazne aj voňavkuje ťažkými parfumami, čím spôsobuje nevôľu u obyvateľov domu lebo zasmradí výťah na celý deň. Ak náhodou zaskočí do baru, tak len zo zištných dôvodov aby si u Richarda vybavila nejakú rolu. Stále nechápe, že netočí inscenácie pre charakterové herečky ale komerčné zábavné. Na konzervatóriu patrila medzi priemerné až podpriemerné žiačky. Už tam bolo jasné, že z nej nikdy veľká herečka nebude. Už ako ročník samotný boli dosť slabí a nikto z jej ročníka (až na jednu výnimku) sa v herectve neuchytil. Na vysokú školu ju už nevzali a tak hneď nastupuje do divadla ako elévka. S režisérmi síce nikdy nespala lebo to nestihla. Zato s hercami skoro so všetkými, rovnako tak aj s členmi orchestra, s pár divákmi, s oponárom a šepkárom. Bola jednoducho vo švungu, ale keď sa objavil v jej živote Blichár tak sa otočila o 180 stupňov a šialene sa do neho zamilovala. Na vysvetlenie treba dodať, že Blichár bol v tom čase naozajstný fešák. Vyzeral ako hollywoodska hviezda a mal aj také správanie. Ako to už s láskou býva postupne vyprchala ale obdobie do štyridsiatky si obaja užívali v peknom vzťahu – žili si na tú dobu pokojný život, boli zdraví, mladí a šťastní a v rámci pomerov si žili dobre. V tej dobe Janu ešte tak netrápilo, že sa nedokázala ako herečka naozaj presadiť. Kým sa človek nenudí – nemá čas rozmýšľať nad zbytočnosťami. Kariéra nebola vôbec zaujímavá. Kariérna krivka od elévky po obdobie ukončenia jej práce v divadle, v podstate krivkou ani nebola. Rada sleduje televíziu, ale viac menej len preto aby skritizovala všetko, čo sa v nej objaví. Je otrasnou kuchárkou ale Blichár si už tak dajako zvykol a prežíva vďaka vidine najbližšej nedele a obeda v hotelovej reštaurácii.