Neoficiálny web o slovenskom seriáli Panelák

„Milujem život pre jeho rozmanitosť. Každý deň ma naserie nikto iný.“ Ivana Švehlová je zakomplexovaná psychologička , ktorá si svoje komplexy vybíja najmä na svojom manželovi Jakubovi, ale zároveň aj na všetkých naokolo. Je nekomunikatívna a jej ironické narážky nemajú v sebe ani štipku inteligencie. Neháda sa preto aby niečo vyriešila, ale preto, aby niekomu alebo najlepšie všetkým ublížila. Dá sa o nej bez výčitiek svedomia povedať, že je to zlá žena. Ku všetkému sa stavia maximálne negatívne a nie je možné viesť s ňou dialóg. Má fázy kedy je hysterická, ale ako jediná dokáže povedať úprimnú a krutú pravdu do očí každému. Vyžíva sa v tom, ako niekoho raní, ale na druhej strane mnohým nechtiac pomôže odhaliť na sebe vlastnosti a chyby, ktoré doteraz nevidel, alebo nechcel vidieť. Jej komplex pramení v dvoch veciach. Tým prvým a hlavným je fakt, že nemôže mať dieťa a tak sa nastavila do roviny, že dieťa aj tak iba komplikuje život a uberá človeku slobodu. Druhým je fakt , že ani v práci sa pre nedostatok talentu neposúva ďalej čím sa jej komplex umocňuje. Jej otec ako psychiater pomáhal mnohým populárnym osobnostiam. Jeho zámerom bolo dostať Ivanu na školu a postarať sa, aby ju dokončila. Na základnej a strednej škole patrila k výborným žiačkam. Bola jednotkárka, ale to len vďaka tomu, že rodičia nad ňou doma stáli dve hodiny a nepustili ju od stola, kým nebola naučená na ďalší deň do školy. Ivana nie je ani talentovaná, ani nemá dobrú hlavu na učenie. Všetko si musela odtrpieť a nabifľovať sa.Za dvojky dostávala doma bitku a v škole ju nemali radi - tak ako všetkých bifľošov. Tým , že sa dve hodiny denne musela venovať učeniu a často mávala domáce väzenie, nemala žiadne kamarátky ani zo školy ani z ulice. Navyše jej rodičia veľmi zasahovali do súkromia a nemohla sa kamarátiť s tými, koho neodsúhlasili. A odsúhlasili len tých, ktorý boli sociálne na rovnakej alebo vyššej úrovni ako oni. Školu dokončila len vďaka tomu že obaja jej rodičia boli vtedy miernymi kapacitami a svoju dcérenku na školu aj cez školu pretlačili. Na to, aby jej mohli vybaviť aj dobré miesto už nemajú dosah. Až také veľké kapacity zase neboli a talent ich dcéry je mizivý. Nedá sa však povedať, že by Ivana nebola cieľavedomá. Po prvom neúspechu sa nevzdala a rozhodla sa vrhnúť všetku svoju energiu do práce. Lenže bez talentu to jednoducho nešlo .Nakoniec nastúpila ako detská psychologička v ústave pre mladistvých delikventov – čo v kombinácii s jej nenávisťou voči deťom je priam „ideálne“ povolanie. Jednak pre chovancov a jednak pre ňu samotnú. K jej záujmom patrí ohováranie. Ale nie také to neškodné v rámci partie pri stole, keď sa ohovárajú známi ľudia zo šoubiznisu, politici, či športovci. Ani milé ohováranie večer pri telke ktoré a týka ľudí mimo jej pôsobenia pre ňu nie je to pravé orechové. Miluje to zákerné ohováranie, konkrétneho človeka z okolia pred konkrétnym človekom z toho istého okolia. A jeho účelom je zmeniť u poslucháča názor na ohováraného, alebo týchto dvoch ľudí rozoštvať. Nemá problém s tým, keď dvojitým ohováraním proti sebe poštve dvoch ľudí a potom sleduje ako sa to bude celé vyvíjať. Je nesmierne potešená ak sa pohádajú a veľmi ju sklame ak si to konkrétna dvojica dajako vydebatuje a nebodaj ešte aj odhalia príčinu zla.